Za hranicou ľútosti

Autor: Tomáš Kvič | 13.3.2018 o 10:21 | Karma článku: 2,47 | Prečítané:  444x

Blíži sa 14. marec – výročie slovenského štátu, narodenie spisovateľa Tatarku a tri týždne od vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny. Mocipánom sa nepáči, že sa Slováci prebúdzajú v mysliach aj na námestiach.

 „Sem strieľajte, súdruhovia!“ 
(Výrok Dominika Tatarku s odhalenou hruďou pred tankom okupačných vojsk, august 1968)

 

S natiahnutou pravicou, so zaťatými päsťami

Slovo dokáže ako voda osviežiť, popáliť aj zabíjať. Podľa Jánovho evanjelia bolo Slovo na počiatku. Dnes nás ale niektoré slová dusia ako tekutina v pľúcach. Temná nenávisť, omieľané klamstvá, horlivé vyhrážky. Oddiely žraločích neonacistov a duševných stroskotancov vypochodovali z dna na pevninu a ako zelené ovce do nemoty bliakajú: Chceme čistý vzduch! Preč s parazitmi! Utečencov potopiť! Za Naše Slovensko! 
Tak radi by Olováci uverili, že sú ľudoví, pospolití, prepevní a bohabojní, tak radi by spasili olovencký národ a zaboha ho vrazili do dejín, tak radi by uzreli svetielko nádeje, že ich ženy nespoznajú celkom obyčajné ľudské násilie – nesú si pod ním svorne hákový kríž s lešteným dvojháčikom v hrdle. Auschwitz – Birkenau sa nestal. Nastrážmajster Tiso bol svätec. Z pána učiteľa a vedúceho predsedu sa stal žoviálny „pohoďák“. Ešteže Herr Mazurek (a ďalší ekraziti) vybuchuje, kde iní prízvukujú, hrozí päsťami, keď sa ženy a deti trasú od strachu. Verejne vylučuje nenávisť. Jeho vlasť a vlastná slasť mu blahoželajú k obžalobe a k miernemu rozsudku za hanobenie rasy, národa, presvedčenia a podobných malicherností.
Našťastie, vaše (ne)vlastné (zlo)činy a pseudorozumy sa jedného dňa obrátia a zasiahnu priamo vás. Pán Milan Mazurek starší to možno sčasti pochopil.

 

Všetci za dvoch, Ján a Martina za všetkých

Jednooký kráľ aj splašený kôň. Neznámy strelec a obetovaní pešiaci. Občan ako poslucháč – poslúcha. Textár, minister kultúry, odstúpil. Akoby tým odkázal – Neverše im. Pretože nežijete v básni. Premiér roky bičoval novinárov urážkami a postavil pred seba najpevnejšiu vežu – ministra (svojho) vnútra. Tá padla. Ale kat sa asi preobliekol a v tichosti striehne. Raz, dvakrát vystrelí. My umrieme. Popraveným sa na hroby nekladú sonetové vence. 

Aké prosté a jednoduché. Štát som ja, Róbert milión. Ty si biedny ako Jozef Mak. Tu máš štátny jackpot, ak rýchlo povieš, čo môžeme počuť. Hlavne nepíš, čo počuť nesmieme. Si poslucháč, igen? Nie si spisovateľ, ani spasiteľ. Nie si mladý novinár v domčeku, ktorý po nociach, v lilavom svetle bezmocných, dokázal z obrázkov mafie poskladať obraz moci. 
Všetky hriechy vraj budú odpustené. Okrem tých proti Duchu Svätému. Tak to stojí v Písme Svätom. Spoliehame na teba, Bože, že dodržíš svoje Slovo. Veď si náš, umrel si za nás všetkých. A prosím, nehľaď nám na prsty, ak by náhodou skopírovali: Ctrl – C(ervanová) / Ctrl – V(ražda Kušnírovej): pochybnú obhliadku tela, angažovanosť vládnucej strany, nasadenie stoviek policajtov, zahraničnú stopu, nespravodlivosť súdov... Si ešte tam, Kriste? Iste, necháš nás dožiť. Alebo aspoň dovládnuť s dlhým nosom a – bez duše.

Apropo, vyšetrenie dvojnásobnej vraždy znamená pre „pekelné“ orgány činné v tureckom konaní nájsť meno vraha. Navrhujem štyri v jednom – George Šturban Hodži.


Poézia, výtvarné umenie, literatúra, veda sú najviditeľnejším putom Európy. Ale ako odpovedať, keď poviete, že je smiešne a nečasové hovoriť dnes o univerzálnosti Európy? Som kresťan, ktorý žije z nevyhnutnosti a z potreby tvorivej činnosti ducha, a ako kresťan nikdy som sa nemohol vzdať idey univerzalizmu ani ašpirácie dosiahnuť ho.“
Dominik Tatarka, Proti démonom, O duchovnú orientáciu v slovenskej beletrii, 1940

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Môj dom, môj hrad. Sternbergovci si to môžu povedať už 800 rokov

So súrodencami sa tu pretekali na trojkolkách, pre miestnych robili omše. Na súkromnom hrade Český Šternberk hradný pán stále býva.

SVET

Únia zatvára hranice. Opúšťa tým myšlienky Schengenu

Z núdzových opatrení sa stávajú dlhodobé.


Už ste čítali?